Dualizmus

dualizmus K�d: 195

- dvojnos�, dvojitos�, podvojnos�.

Vo filozofii: u�enie, ktor� vych�dza z n�zoru, �e existuj� dve protikladn� podstaty sveta alebo dva protikladn� princ�py �i dve substancie sveta. Dualizmus je filozofick� u�enie, ktor� vyklad� skuto�nos� z dvoch r�znych z�kladn�ch princ�pov ( dobro a zlo, hmota a duch, du�a a telo...)

Vo filozofickom kontexte dualizmus vystupuje najm� ako u�enie o dvoch substanci�ch, pod�a ktor�ho jestvuje nezlu�ite�n� protikladnos� duchovn�ho a telesn�ho. Filozofick� dualizmus sa v eur�pskej trad�cii objavuje v pytagoreizme, rozhoduj�cu podobu v�ak a� do novoveku m� na z�kladoc plat�nskeho dualizmu du�e a tela. Novovek� koncepciu dualizmu predstavuje kartezi�nstvo ( res cogitans a res extensa). V�znamn� dualistick� koncepcie s rozvinuli aj na �de mimoeur�pskych filozofi�, napr. v indickej filozofickej �kole s�nkhja ide o dualizmus l�tkov�ho a duchovn�ho, v ��nskej filozofi o dualizmus jin a jang at�.

Dualizmu vyrast� azda z pozorovania pr�rodn�ch danost� a cyklov, ako de� a noc, �ivot a smr�, �ena a mu� at�

V n�znakoch sa dualizmus objavuje u� v nejednom n�bo�enstve neliter�rnych kult�r a v starovek�ch n�bo�enstv�ch. Za predobraz us�stavnen�ho dualizmu sa v�ak pova�uje Zaratustrova reforma staroir�nskeho mazdaizmu ( zoroastrizmus 7. stor. pr. n. l. - 6. stor. pr. n. l.), pod�a ktorej sa skuto�nos� del� n r��u dobra a pravdivosti a r��u zla a falo�n�ho. prvky dualizmu sa objavuj� aj nesk�r, a to v celych dejin�ch n�bo�enstva ( gn�za, manicheizmus, synkretick formy religiozity).