Dualizmus

dualizmus Kód: 195

- dvojnosť, dvojitosť, podvojnosť.

Vo filozofii: učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy či dve substancie sveta. Dualizmus je filozofické učenie, ktoré vykladá skutočnosť z dvoch rôznych základných princípov ( dobro a zlo, hmota a duch, duša a telo...)

Vo filozofickom kontexte dualizmus vystupuje najmä ako učenie o dvoch substanciách, podľa ktorého jestvuje nezlučiteľná protikladnosť duchovného a telesného. Filozofický dualizmus sa v európskej tradícii objavuje v pytagoreizme, rozhodujúcu podobu však až do novoveku má na základoc platónskeho dualizmu duše a tela. Novovekú koncepciu dualizmu predstavuje karteziánstvo ( res cogitans a res extensa). Významné dualistické koncepcie s rozvinuli aj na ôde mimoeurópskych filozofií, napr. v indickej filozofickej škole sánkhja ide o dualizmus látkového a duchovného, v čínskej filozofi o dualizmus jin a jang atď.

Dualizmu vyrastá azda z pozorovania prírodných daností a cyklov, ako deň a noc, život a smrť, žena a muž atď

V náznakoch sa dualizmus objavuje už v nejednom náboženstve neliterárnych kultúr a v starovekých náboženstvách. Za predobraz usústavneného dualizmu sa však považuje Zaratustrova reforma staroiránskeho mazdaizmu ( zoroastrizmus 7. stor. pr. n. l. - 6. stor. pr. n. l.), podľa ktorej sa skutočnosť delí n ríšu dobra a pravdivosti a ríšu zla a falošného. prvky dualizmu sa objavujú aj neskôr, a to v celych dejinách náboženstva ( gnóza, manicheizmus, synkretick formy religiozity).