Duchovnosť (minaŕík, k.)

- bytostná energia alebo substancia, ktorá je diferencovanejšia než duchovosť a ktorú jogíni rozvíjajú do tej miery, že sa im sama ľahko pripomína ako náplň ich bytosti. Táto energia je stále pritomná v bytosti., ale je predsa len do istej miery voľná a schopná rozvoja pomocou vzťahov medzi človekom a jeho vedomím. Duchovnosť možno považovať za akúsi jemnú formu sily v bytostnej štruktúre, ktorej rozvoj je potrebný, aby človek mohol prekonať intelektuálnu stagnáciu, ktorá všeobecne brzdí postup na ceste sociálneho pokroku.

Nedostatočne rozvinutá duchovosť robí bytosti intelektuálne tupšími a tým aj mravne závadnými, čo vedie k rozvíjaniu sa strastných stavov a pocitov. Preto možno duchovnosť považovať za bytostnú kvalitu, ktorej stav v bytosti závisí od podmienok, ktoré možno vytvoriť empirickým postupom i pozitivnou vierou v Boha, vrúcnosťou a udržovaním nadsvetských psychických kvalít vo vedomí ( L396;95).