Edwards, j.

Edwards, Jonathan (5. 10. 1703 East Windsor (Connecticut) - 22. 3. 1758 Princeton (New Jersey)

- predstaviteľ severoamerickej filozofie, najvýznamnejší mysliteľ skupiny "novoanglickej teológie". Ako trinásťročný vstúpil na Yaleovo kolégium, kde ho čítanie anglických osvietencov (Newton, Locke) priviedlo k záujmu o prirodné vedy a novú filozofickú metódu. V r. 1721 prežil duchovný obrat, ktorý ho primäl k povýšeniu náboženského citu nad rozum. Edwards sa vrátil ku krajne chmúrnej dogmatickej prísnosti, akú hlásala kalvínska teológia prvých puritánskych kolnistov v 17. storočí, ale ktorá sa v ďalších generáciách preživala. V súlades tým aj vyznievali kázania, ktoré prednášal ako pastor kongregacionalistickej cirkvi 1726-1750 v Northhamptone. Povestným sa stal jeho prejav "Sinners in the Hands of an Angry God (Hriešnici v rukách hnevlivého Boha)", ktorý vyšiel tlačou 1741, kde dosiahol vrchol hrôzy v líčení pekelných múk. Jeho činnosť prispela k vyvolaniu takej nálady v Novom Anglicku, že sa tu rozvinula 1734-40 davová náboženská hystéria zvaná Great Awakening (Veľké prebudenie), podnietená návštevou anglického misionára G. Whitefielda.

Neskôr Edwardsova mystika zanietenia a desu, ako aj jeho organizačná striktnosť, pohoršila aj jeho farníkov, ktorí ho vypudili. Potom bol 1750-57 misionárom u Indiánov v Stockbridge na pomedzí bieleho osidelnia; písal tam ďalšie bohoslovecké a dômyselné filozofické knihy, najmä Freedom of the Will (1754, Sloboda vôle). V r. 1757 ho povolali za prezidenta kolégia New Jersey (neskoršia Princetonská univerzita). Edwards domýšľal rozpory súdobého idealizmu až do posledných dôdsledkov, pričom dosahoval myšlienkovú originalitu ( L266;220-221).