Ehrlich, e.

Ehrlich, Eugen (1862 - 1922)

- rakúsky právnik (romanista a civilista), zakladateľ sociológie práva. Vo svojom najvýznamnejšom diele "Základy sociologie práva" (Grundlegung der Soziologie des Rechts, 1913) prvýkrát vytvára jasnú, vyhradenú koncepciu sociológie práva ako osobitnej disciplíny.

Podľa Ehrlicha spočíva ťažisko právneho vývoja v samotnej spoločnosti; právo je primárne spolo4enským javom, v ktorom sa spoločnosť riadi sama (ako už u Comta). Právo tvorené právnikmi a štátom je sekundárne, je len jednou zo závislých premenných v zložitom komplexe vzájomne pôsobiacich sociálnych faktorov. Právo podľa Ehrlicha je vnutorný spoločenský poriadok, vymedzené pravidlá správania sa ľudí vo vžajomných vzťahoch, ktorých časť tvoria aj tie, ktoré sú zabezpecené donútením štátu.

Právne normy predstavujú príkaz transformovaný do konania (bez ohľadu na to, či bol slovne formulovaný) v rámci vnútorného poriadku určitej ľudskej spoločnosti. Je to priblíženie sa k "právnej realite" - k pravidlám, podľa ktorých ľudia skutočne konajú vo svojom každodennom živote (živé právo - ČO JE), a ktoré sú často odlišné alebo i rozporné s pravidlami práva, zabezpečovanými štátnou mocou (platné právo - čo má byť), ktoré tvoria iba menšiu časť všetkých pravidiel ľudského správania sa. Takto sa u Ehrlicha ponímanie práva prelína s prvkami morálky, obyčají alebo psychiky ( L547;59- 60).