Filištínci

- národ anatolského alebo krétskeho pôvodu, v 12. stor. pr. n. l. obsadil časť palestínskeho a libanonského pobrežia. Ich väčšími mestami boli: Gaza, Aškelon, Ašdód, Ekrón a Gat.

Prenikajúc na sever, podmaňujú si na konci doby sudcov aj Židov a majú veľkú úlohu pri páde Saulovej moci. Jedine Dávidovi sa podarilo Filištíncov poraziť a tak obmedziť ich moc.

Ich bohovia Dágón, Baalzebub a dobe Makabejcov Atargatis (Aštarta) sú semitského pôvodu a dávajú tušiť, že Filištínci sa prispôsobovali pôvodnému kanaánskemu kultu tohto územia, hoci obriezku neprevzali. Odtiaľ pochádza výraz 'neobrezaný Filištínec' ( L715;203 L50;62).).