Filozofia anaxagorova

- bola pokusom o prekonanie učenia eleatskej školy o jedinom nemennom bytí. Anaxagoras pokladal mnohotvárnosť a premenlivosť sveta, o ktorej nás informujú zmysly, za základný fakt a pokúsil sa ho vysvetliť. Súhlasil s Parmenidom v tom, že v skutočnosti niet vzniku a zániku, ale len miešanie a rozlučovanie. Za základné prvky všetkého, čo existuje, považoval nepatrné, do nekonečna deliteľné a špecifickými kvalitami opatrené čiastočky (kúsky zlata, kostí, mäsa atď.), ktoré nazýva spermata (semená). Neskôr sa vžil Aristotelov názov homoiomereiai. Každá jednotlivina obsahuje všetky druhy semien; rozdielnosť vecí je daná tým, že v nich prevažujú semená určitej kvality. Semenám je vlastná vnútorná tendencia spájať sa so semenami rovnakého druhu. Začiatočná chaotická zmes, v ktorej boli všetky veci pokope, sa zmenila na usporiadanýy svet pôsobením rozumu (gr. NÚS), ktorý Anaxagoras charakterizoval ako najjemnejší zo všetkých látok. Rozum je vo vzťahu k pasívnym čiastočkám (látke) nielen hybným, ale aj vládnucím princípom. ( L157;53)