Filozofia čínska klasická

- svetonázorové teórie, prúdy a filozofické školy na území historickej Číny v priebehu asi 3 tisícročí. Základom je ontologický model bipolárnej prírodnej dialektiky jin-jang, ktorej bytostnou podstatou je tvorivá energia Te v procese Cesty Tao univerza.

Hlavný predstaviteľ tohto obdobia Lao-c', zakladateľ taoizmu, na neho nadviazal Konfucius, zakladateľ konfucianizmu, na ktorý nadväzuje neotaoizmus filozofa Wang Pi.

V 3. stor. prenikol do Číny budhizmus, v 4. stor.- 7. stor. vznikla špecifická čínska podoba budhistickej filozofie, tzv. zen-budhizmus ( čchan).

Od 8. stor. renesancia konfucianizmu.

V 11. stor.- 12. stor. vznik neokonfucianizmu.

Filozofický vývin čínskej klasickej filozofie dovřšili Wang Jang-ming (prelom 15. stor. - 16. stor.) a Wang Fu-č ( 17. stor.).

Počnúc 18. stor. a najmä v 19. stor. vplyv európskej filozofie, najmä sociálnych utópií, od zač. 20. stor. vplyv nemeckej klasickej filozofie, americkych politologických teórií a ruského marxizmu (cf L715;137).