Filozofia (filozofia analytická)

- sa má rozvíjať ako striktná vedu, aby sa jej výsledky mohli porovnať s ideálom exaktnosti, ktorý dosiahla matematika. Predovšetkým raný Wittgenstein a Viedenský krúžok ( Schlick, Carnap a Reichenbach) si získali meno tým, že hľadali nové cesty skúmania základov vedy a usilovali sa nanovo a čisto vedecko-logickým spôsobom sformulovať kánon celého vedenia a poznania vo filozofii. Za hlavnú úlohu filozofie pokladali filozoficky exaktne pochopiť tie problémy, ktoré sa vyskytujú v špeciálnych vedách, a to pomocou prísne formalizovaného jazyka ( L574;24).

Na rozdiel od horeuvedeného logickoanalytického smeru analytickej filozofie chápe filozofiu lingvistický smer analytickej filozofie ako analytickú činnosť zameranú na používanie prirodzeného jazyka a vykonávanú s cieľom odstrániť nedorozumenia, ktoré vznikajú v dôsledku jeho nesprávneho používania. Filozofia sa tu chápe ako boj proti fascinácii, s akou na nás pôsobia formy vyjadrovania. Filozofia ako analýza jazykových výrazov je vlastne metafilozofia, ktorá zisťuje omyly, ku ktorým filozofov zvádza jazyková forma filozofických tvrdení ( L185;313 L482;15).