Filozofia (kant, i.)

- idea dokonalej múdrosti, ktorá nám ukazuje posledné ciele ľudského rozumu. Podľa školského pojmu, hovorí Kant, patria k filozofii dve veci: dostačujúca zásoba rozumovych poznatkov a ďalej systematická súvislosť týchto poznatkov alebo ich spojenie v idei celku. Pokiaľ však ide o filozofiu podľa všeobecného ľudského pojmu, môžeme ju označiť aj ako vedu o najvyššej maxime nášho rozumu, pokiaľ maximou rozumieme vnútorný princíp voľby medzi rôznymi cieľmi.

Filozofia je súdnym tribunálom, cenzorským úradom, políciou, číže inštanciou ktorej rozhodnutia zakončujú prirodný stav, v ktorom sa jednotlivé záujmy rozumu mohli presadiť iba vojnou, a poskytuje nám pokoj zákonného stavu, kde môžeme riešiť svoje spory iba procesom ( L164;454). Metafyzika ako zavřšenie všetkej kultúry ľudského rozumu skúma totiž prvky a najvyššie maximy rozumu, ktoré musia byť základom možnosti jednoltivých vied a používania všetkých vied ( L164;505).

Kantova koncepcia filozofie ako kritiky, ako súdneho tribunálu rozumu vychádzala z predpokladu, že všetky jednoduché úkony rozumu sa dajú úplne a systematicky umiesť ( L164;34) ( L83;163).

Zdroje pôsobnosti filozofie vymedzuje Kant týmito otázkami:

Čo môžem vedieť?

Čo mám robiť?

V čo smiem dúfať?

Čo je človek?

Odpoveď na prvú otázku je predmetom metafyziky (18).