Filozofovanie pedagogick�

- odha�ovanie, sk�manie a roz�irovanie predpokladov premeny v�chovnej reality na ��inn� faktor tvorby kult�rneho spolo�enstva. Totalita v�chovnej reality sa pedagogick�mu filozofovaniu (a v�bec ak�muko�vek pozn�vaniu) pod�va na za�iatku v podobe celku predkriticky dan�ho; jednou zo z�kladn�ch �loh pedagogick�ho filozofovania je odl��enie v�chovnej reality od celku predkriticky dan�ho, v podobe ktor�ho sa n�m pod�va. V tom je nezastupite�n� a z�rove� ve�mi �a�ko realizovate�n� kritick� funkcia pedagogick�ho filozofovovania, ktor� mo�no rozpozn�va� u� d�vno pred n�stupom kantovsk�ho kriticizmu v r�znych fom�ch opozi�nosti proti z�ujmu ofici�lne reglementova� v�chovn� realitu v prospech najvplyvnej��ch z�ujmov�ch skup�n spolo�nosti.

Produktom pedagogick�ho filozofovania je o. i. filozofick� obraz v�chovnej reality a jej zlo�iek (akt�rov), vz�ahov, procesov, cie�ov, ide�lov at�.

S�bor pravidiel a postupov pedagogick�ho filozofovania je met�da pedagogick�ho filozofovania.

V priestore medzi v�chovnou realitou a filozofick�m obrazom v�chovnej reality sa rozvinulo viacero met�d pedagogick�ho filozofovania, ktor� sa vz�jomne odli�uj� konfigur�ciou kateg�ri� (medzi nimi zauj�ma kl��ov� miesto kateg�ria �loveka alebo in� v�znamov� �tvar, ktor� je v�sledkom poznania �lvoveka) a hodn�t intervenuj�cich v priebehu tvorby filozofick�ho obrazu v�chovy alebo v�chovnej reality.

----------------------------
filozofovanie pedagogick�>