| FILIT
Obsah Chronológia Registre Vyhľadávanie Diskusia Správa |
GorgiasGorgias z Leontín (asi 485 Leontíny na Sicílii - asi 380 pr. n. l. Larissa ?) - grécky sofista, učiteľ rečníctva a jeden zo zakladateľov gréckej umeleckej prózy. Pôsobil v rôznych končinách gréckeho sveta, o. i. v Aténach, kam prišiel prvýkrát roku 427 ako člen diplomatickej delegácie svojho rodného mesta. Vo svojom filozofickom diele "O nesúcne alebo o prírode" dokazoval tri tézy:
1. Nič nie je.
Je pravdepodobné, že Gorgiovi týmto išlo o preukázanie sofistickej schopnosti obhajovať s úspechom aj najabsurdnejšie myšlienky (cf. L157;216). Dialektické zdôvodnenie prvej zásady sa zrejme zakladá na nesprávnom vymedzovaní významov slov "bytie" a "nebytie", "je" a "nie je" a ďalších a ich vetného spájania pri nerešpektovaní elementárnych pravidiel syntaxe. To dáva jeho tvrdeniam v kontexte dokazovania paradoxálny zmysel. Druhá zásada je vyvodená ako paradox z názoru, že rozumové myslenie sa ukazuje natoľko autonómnym a nezávislým od mysleného, že môžeme myslieť aj to, čo nie je (lietajúci človek ap.). Medzi myslením a mysleným je teda nepreklenuteľná priepasť. Tretia zásada vyplýva z toho, že oznamovanie je rečou, zatiaľčo poznanie dosahujeme vnímaním, čo sú dve rozdielne veci či stavy. Gorgiova eristická dialektika je úplným zautomatizovaním rozumového myslenia, ale jej ďalší význam spočíva v tom, že sa ňou radikálne sproblematizovala eleatská dialektika. Eristika však urobila naliehavým hľadanie nových pevných základov logického uvažovania. Gorgias bol typom polemického mysliteľa, ktorý podobne ako Zenón z Eley staval pred sucasníkov otázky, problematizoval stanoviská, ktoré sa zdali samozrejmými. Gorgias podnecoval hľadanie nových spôsobov uvažvani, ktoré sú efektívnejšie a správnejšie. Jeho dielo predznamenáva vznik tzv. pojmovej logiky ( L72;354).
----------
|