Hegel, g. w. f. - biobibliografia

* 27. 8. 1770 Štuttgart (Švábsko)
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
- Hegelov otec bol vyšším úradníkom vo vojvodových službách. Predkovia sa v 16. storočí z náboženských dôvodov vysťahovali z katolíckeho Rakúska do luteránskeho W?rtemberska. ( L110;7)

1770-1788 (štuttgartské obdobie)
- Hegel navštevuje latinskú školu v Štuttgarte, potom absolvuje s výborným prospechom gymnázium taktiež v Štuttgarte. Ako gymnaziálny študent sa zoznamuje s vtedy živými myšlienkovými prúdmi osvietenstva a humanistického klasicizmu, ktorý v antike nachádzal autentické stelesnenie slobody, životnej harmónie a vzdelanosti ducha. Denníkove záznamy, písané po nemecky a po latinsky, prezrádzajú, že sa Hegel živo zaujímal najmä o dejiny - jeho obľúbenými autormi boli grécky dejepisec Thukydides a rímsky historik Tacitus. Hegel tiež čítal Sofoklove tragédie, filozofické spisy Platónove, Aristotelove, Epiktetove, ... Ducha osvietenského nazerania na svet čerpal z diel Lessinga, Klopstocka, Wielanda, Mendelssohna, ... ( L110;7)

1788-1793 (t?bingenské obdobie)
- Hegel vstupuje ako štipendista na malú nie veľmi významnú univerzitu v T?bingen, zameranú predovšetkým na štúdium teológie. Študoval tu najprv filozofiu a potom teológiu. V T?bingen už Hegel ani zďaleka nebol niekdajším vzorným študentom. Veľká francúzska revolúcia premenila t?bingenských študentov na horlivých vyznavačov jej ideí. Hegelovými blízkymi priateľmi sú tu H"pojem.php?obl=Lderlin a Schelling: spolu navštevujú Politický " klub, kde sa čítali francúzske noviny a vášnivo debatovalo o potrebe slobodného a mravného vyššieho poriadku v Európe. Autori, ktorých Hegel číta počas t?bingenského obdobia: Platón, Herder, Jocobi, Schiller, Montesquieu, Kant, Rousseau ...( L110;7-8).

1793-1797 (bernské obdobie)
- Hegel prijíma v Berne (1793) miesto domáceho učiteľa u zámožnEho a vzdelaného patricija Steigera, ktorý mal bohatú knižnicu. Hegel mal Steigerovu knižnice plne k dispozícii. Venuje sa predovšetkým Kantovi, od ktorého filozofie očakával podnety k revolučnej premene Nemecka. Hegel sa hlási k radikálnemu republikánstvu. Zásady antickej demokracie bude možné uskutočniť aj v podmienkach súčasného Nemecka. Neuskutočniteľnosť tejto heroickej ilúzie si Hegel uvedomil o niekoľko rokov neskoršie. Hegel prekladá po francúzsky napísaný pamflet švajčiarskeho advokáta J. J. Carta do nemčiny: Cart napadol oligarchickú vládu v Berne z pozícií buržoáneho chápania práva. Hegel v komentári, ktorý napísal k svojmu prekladu, ostro kritizuje feudálne aristokratické inštitúcie. Z bernského bodobia pochádzajú aj ďalšie tri texty napísané v duchu osvietenskej kritiky a spoločenského radikalizmu: Ľudové náboženstvo a kresťanstvo (1793-94), Pozitívnosť kresťanského náboženstva (1795-96) a Najstarší fragment systému nemeckého idealizmu (1796/97) ( L110; 8)

1797-1801 (frankfurtské obdobie)
-