Humanizmus renesančný

- ideové hnutie obdobia renesancie, vyznamná súčasť renesančnej kultúry; jeho obsahom je skúmanie a šírenie antických jazykov ( gréčtiny, latinčiny) a antickej kultúry umožňujúce sprostredkovať nový obraz človeka a sveta, založený na vede a rozume a prelamujúce tak stredoveké scholastické chápanie miesta človeka vo svete.

Humanistické idey sa rozšírili najprv v Taliansku, kde sa prebudil veľký záujem o antické dedičstvo.

Význam humanistoiv treba hladať najmä v ich bádateľskej práci so starými textami ( L550;14).

Renesančný humanizmus je široké a závažné ideové hnutie vyjadrujúce osobitosť celej epochy; prebieha nielen v oblasti abstraktných ideí, neobmedzuje sa len na boj so stredovekým scholasticizmom, ani na návrat k vzorom starorímskej a starogréckej učenosti, ani na svetonázorovú syntézu antického platonizmu a kresťanstva. Je to ideové hnutie zamerané na riešenie prakticky významných úloh hospodárskeho a občianskeho života, vzdelania a výchovy, rôznych zvyklostí a morálky. Renesančný humanizmus je určitý štýl myslenia a života. Uskutočnenie ideálov slobodnej a všestranne rozvinutej osobnosti si predstavovali cestou vzdelania a výchovy, opierajúcou sa o tvorivé možnosti praktického obnovenia sveta a vybudovania novej kultúry ( L1001;75).

------------------------
humanizmus renesančný>