Hviezdoslav, p. o.

Hviezdoslav, Pavol Országh (2. 2. 1849 Vyšný Kubín - 8. 11. 1921 Dolný Kubín)
Kód: 418

- slovenský básnik, dramatik a prekladateľ, jedna z vedúcich osobností slovenskej kultúry, ktorá ešte stále zostáva skôr pred nami, ako za nami. Jazyk diela P. O. Hviezdoslava čaká na plné zapojenie do filozofického diskurzu. Žeby postmoderna bola tou pravou dobou profesionálnofilozofického rozohrania Hviezdoslavovej jazykovej hry?

Sústavu Hviezdoslavových filozofických (explicitných a implicitných) významových útvarov by bolo možné označiť ako transrealizmus: jazyk, ktorým je napísané Hviezdoslavovo dielo, umožňuje "poňať i pomenovať všetky veci i všetky polohy ľudského ducha: od vesmírnych galaxií po najdrobnejšiu rastlinu na zemi, od dejinnej filozofickej reflexie po jednoduchý prejav ľudového myslenia, od najabstraktnejších pojmov vo sfére intelektu po konkrétny inštrumentár roľníkovej práce." Tento jazyk umožňuje "pochopiť i vysloviť tragiku aj idylu života, vyjadriť pokoru i revoltu, precítiť a prežiť zúfalstvo i nádej." Slovo tohto jazyka "dopadá celou plochou presne ta, kam bolo mierené, ... je to reč, ktorá si práve pri tomto všadeprenikaní buduje pevný vnútorný poriadok, umelecky opretý o významovú presnosť prehovoru a konštrukčne vyváženú líniu verša" ( L1234;23-24):

Hľadám ťa, lásko pravdivá!
Hľadám ťa, plný súcitu,
hľadám ťa sveta površím
i v jeho tajnom úkrytu.

Zmužil som ostrý duše zrak,
aby preskúmal zemebyt,
...

Zašiel som v dumný hája stan,
načúval vtáčie hlaholy,
nazrel sa v tokov obličaj,
vyskúmal kvieťa na poli.

Všade, všade som pochodil,
a nikde nemôžem ťa nájsť;
ó, lásko pravá, jediná,
kde je tedy, kde tvoja vlasť?!

Tie hviezdy sú snáď, ó, lásko,
tvojím tajnostným domovom:
bydlíš v nebeskej palote,
v paláci zôrnom, ružovom ...

Tak rád bych zem tú zanechal,
rád bych sa pre zem pominul,
aby sa s dušou túžebnou
na večnosť k láske vyšinul.

( L1234;30-31)

Hviezdoslav je vedúca básnická osobnosť Slovenských pohľadov a prostredníctvom nich slovenskej literatúry v poslednej tretine 19. stor. Svoju tvorbu rozvíjal po línii lyrickej ( reflexívna lyrika a prírodná lyrika)a epickej, ktoré realizoval veršom. V oblasti drámy sa pokúšal kombinovať verš s prozaickou vetou. Hviezdoslav zaujímal aktivny formovateľsko-kritický vzťah k národnej realite. Hviezdoslavov vzťah ku skutočnosti sa realizuje cez zámerné úsilie zjednocovať osobné a spoločnské momenty na základe dramatickej konfrontácie skúsenosti a ideálu.

Lyrika je kľúčom k ideovej interpretácii celého diela Hviezdoslava a je stále prítomná v každej etape jeho tvorby. Trvalým znakom Hviezdoslavovej lyriky je rozpätie od intímnych a rodinných motívov k problémom národným a svetovým, pričom sa toto rozpätie prehlbovalo o sociálne vzťahy vnútri vlastného národa.

---------------------
Hviezdoslav, P. O.>