Irak

- krajina v juhozápdnej Ázii. Väčšinu územia tvorí mierne zvlnená tabuľa v povodí riek Eufrat a Tigris ( Mezopotámia), na severovýchode zasahujú výbežky Arménskej a Iránskej plošiny (najvyšší vrch Kúhi Hájji Ibráhím, 3 609 m n. m.), na východe Sýrska púšť. Okolo 75% územia pokrýva neplodná a neobrábaná pôda, 13% orná pôda, 3,5% lesy.

Pestovanie obilnín, cukrovej trstiny, bavlníka, datlí (2. miesto na svete), citrusových plodov; chov oviec, hovädzieho dobytka, kôz, tiav (export vlny, koží). Ťažba a export ropy a zemného plynu, Tažba síry a soli. Priemysel petrochemický, cementárenský, textilný, potravinársky, kožiarsky. Doprava železničná, cestná, letecká (3 letiská), potrubná , riečna a námorná (prístav Basra pri Perskom zálive). Zamestnanie obyvateľstva: 39% služby, 33% poľnohospodárstvo, 28% priemysel.

Hlavné mesto: Bagdad.

Obyvateľstvo: 75% Arabi, 15% Kurdi, Turkméni, Turci a i.

Náboženstvo: 60% šiitskí, 35% sunnitskí moslimovia, 5% kresťania.

Úradný jazyk: arabčina.

Územie dnešného Iraku sa v podstate zhoduje s Mezopotámiou.

V 7. stor. dobyli Irak Arabi a stal sa súčasťou Arabského kalifátu.

V 8. stor. - 10. stor. významné centrum arabsko-islamskej kultúry.

1534-1917 pod navládou Osmanskej riše; 1921-32 Iracké kráľovstvo pod britským mandátom (kráL Fajsal I.), 1932-58 nezávislé Iracké kráľovstvo. R. 1958 armáda zvrhla monarchiu a nastolila republiku; diktátorská vláda. R. 1968 revolúcia, moc prevzala strana Baas, od 1979 predsedom Rady revolučného velenia a prezidentom S. Husajn. Pohraničný spor s Iránom vyústil 1980 do osemročnej vojny; 1990 Irak anektoval Kuvajt, 1991 Kuvajt oslobodený spojenými ozbrojenými silami OSN vedenými USA ( L715;297).

-------
Irak>