Istota (haľamová, m.)

Istota

Odísť,
hoc nocou.
Len tak.
Nasadnúť
na prvý vlak.
O vzduch spomienok
oprieť sa v šerom kúte.
Prebdieť noc
s ľuďmi
prichádzajúcimi,
odchádzajúcimi
na jej križovatkách.

Na konci mojej križovatky
stojí dom.

Na brehu jazera.
Skutočný,
nevysnívaný.

Len prísť
a dotknúť sa
mosadznej kľučky brány,
od ktorej nemám už kľúč.

I to je istota.

A potom vrátiť sa
v sivom brieždení.