Izrael (história)

- severná časť Palestíny po jej rozdvojení na dve časti (po Šalamúnovej smrti). K jeho kráľovstvu sa pripojilo 10 kmeňov. Trval 932-721 pr. n. l.; za toto obdobie mal tri hlavné mestá (Síchem, Tirca a Samária). Prvé obdobie jeho histórie charakterizovali rozbroje s Júdou, druhé obdobie sa vyznačuje asýrskym vplyvom, resp. hrozbou. Králi Izraela: Jaróbeám I., Nádáb, Baša, Éláa, Zimrí, Omrí, Acháb, Achazja, Jórám, Jéhú, Jóácház, Jóáš, Járobeám II., Zecharja, Šallum, Menachém, Pekachja, Pekach, Hóšéa. Za Hóšéovej vlády, r. 721 pr. n. l., Sargon II. obsadil Samáriu a zároveň celý Izrael. Väčšiu časť obyvateľstva dal odvliecť a na ich mieste sa usadili iné národy. Zvyšná časť Izraelcov sa zmiešala s osídlencami, neskôr ich nazývali Samaritánmi. V Izraeli pôsobili proroci Eliáš, Elízeus, Ámos a Ozeáš ( L50;79).