Jazyk (šafárik, p. j.)

- najdôležitejší a najnevyhnutnejší ústroj ducha, ba duch sám v najvyššom svojom vtelení, v najčistejšom svojom zjavení. Duch netvorí jazyk, ale tvorí sa v jazyku a s jazykom; oba sú ako telo a duša v posledných a najhlbších základoch svojho zjednotenie nevystihnuteľní, možno nad nimi ako nad najväčším zo všetkých zázrakov len žasnúť. Jazyk je však vedomím národa, je čarovne mocný zväzok, ktorý viaže dieťa k matke, brata k bratovi, rodinu k rodine, a ich všetkých spája do národa, t. j. do ľudskej spoločnosti ( L448;25).