Kalkul

kalkul = počet

- operačná schéma konštrukcie obrazcov z daných obrazcov ( P. Lorenzen). Kalkul predstavuje množinu pravidiel pre schematické operácie. Do kalkulu patrí konečný počet atomárnych obrazcov (elementárnych objektov), z ktorých môžeme zostaviť ďalšie obrazce. Do kalkulu ďalej patrí konečný počet pravidiel, podľa ktorých môžeme vykonávať operácie s obrazcami. Zostavenie obrazcov podľa tychto pravidiel sa nazýva odvodenie ( L74;307)

Kalkul je systém pravidiel operovania so znakmi, ktorý rozširuje možnosti obsahového myslenia pri riešení úloh a dokazovaní súdov vyjadriteľných prostriedkami ("jazykom") daného kalkulu. Charakteristickou osobitosťou kalkulu je to, že objekty, ktorými sa v ňom narába, sú hmotné predmety (číslice, písmená a iné znaky), ktoré sa v procese, keď sa na ne aplikujú pravidlá kalkulu, prakticky nemenia. Historicky kalkuly vznikli a vyvinuli sa v matematike (napríklad diferenciálny a integrálny počet a i.); neskôr sa metóda budovania kalkulov preniesla aj do logiky, vznikli logické a logicko-matematické kalkuly a v suvislosti s tým aj matematická logika alebo symbolická logika, v ktorej sa prostredníctvom vybudovania kalkulu vyjadrujú logické formy. Vyjadrenie určitých oblastí poznania, najmä v deduktívnych vedách, v podobe kalkulov budovaných na základe metód, ktoré vypracovala moderná logika, je najdôslednejšou formou formalizácie danej oblasti poznania. Efektivnosť tejto formalizácie potvrdzuje prax používania modernej výpočtovej techniky, rozvoj kybernetiky a informatiky ( L53;222).

---------
kalkul>