Katarzia (aristoteles)

- je očistenie, ku ktorému dochádza pod vplyvom otrasnej prudkosti dramatického zážitku, ktorého efekt podnecuje k premýšľaniu a dodatočnému duševnému spracovaniu. Dochádza k prechodnému uvoľneniu sebauvedomenia. Divák sa takmer stotožňuje s hrdinom drámy, preberá jeho pocity a v predstavách aj sám žije v jeho svete. Už nie je viac tým človekom, ktorým býva vo svojich všedných dňoch, táto jeho existencia dočasne zaniká. Pocity hrdinu drámy prenikajú divákom, ktorý spoznáva napätia zvláštnych osudových situácií ľudskej existencie, a keď sa tragédia skončí, odznie posledné slovo a zmiznú masky, pozornosť sa pomaly vracia do zvyčajného rámca, prežité emócie a vášne očistili dušu od rozličných afektov a napätí, ktoré sa v nej nakopili (cf. L314;29-30).