Klasicizmus hudobný

- hudobná tvorba veľkej časti 18. st. a začiatku 19. st. Predpokladom vzniku hudobného klasicizmu boli nové náboženské a myšlienkové prúdy, ktoré pramenili z rozpadu feudálnej spoločnosti.

Nastala zlatá doba pestovania hudby v palácoch i v začínajúcom sa koncertnom živote mešťanov.

Štýlový charakter klasicizmu dodali: vznik a rozvoj komických operných žánrov (opera buffa, opéra comique, Singspiel), komorná hudba a symfonická hudba nadväzujúca na tanečnú rytmiku šlachtických (menuet) a ľudovejších (contredanse) tancov s vytváraním prehladnej formy a ornamentálne spevnej melodiky. Rozvoj dominujúcich inštrumentálnych zánrov predurčil ešte v baroku typ homofónnej suity (ordre, partity), sonáty da camera a opernej sinfonie taliaskeho typu.

V spojení s tanečnosťou sa rozvinuli črty prehľadnej formovej stavby založené na usporiadanosti (jednote i kontraste) v oblasti tonálnej, tematickej i stavebnej.

Inštrumentálnu hudbu klasicizmu najdokonalejšie stelesňuje sonátová forma v súvislosti s cyklickou symfóniou, inštrumentálnym koncertom a sláčikovým kvartetom.

Raným klasicizmom (asi do 1770) sa rozumie obdobie, keď tanečnosť a formová prehladnosť porážajú barokovú nabubrenosť.

Vrcholný klasicizmus vytyčuje vyššie ideové nároky, ktoré prinieslo meštianske osvietenstvo (hnutie Sturm und Drang).

Osvietenské ideály, ktoré sa obracali na celé ľudstvo, zostávali kritériom klasicizmu, nacionálne idey zač. 19. stor. otvárajú prechod k romantizmu ( L493;280-2841).

----------------------
klasicizmus hudobný>