Kĺb

kĺb

- v medicíne: articulus, articulatio - najpohyblivejší spôsob spojenia kostí.

Kosti sa dotýkajú styčnými plochami (facies articularis) pokrytými kĺbovou chrupkou (cartilago articularis). Jedna styčná plocha býva vypuklá, druhá prehĺbená.

Kĺbové plochy sú obklopené väzivovým kĺbovým puzdrom (capsula articularis), ktoré býva zosilnené väzmi (ligamenta).

Štrbinový priestor medzi styčnými plochami a kĺbovým puzdrom sa nazýva kĺbová dutina (cavum articulare). Vnútorná vrstva kĺbového puzdra produkuje kľbový maz (synovia), ktorý vyživuje kĺbovú chrupku, znižuje trenie pri pohyboch a zvyšuje priľnavosť kĺbových plôch. Z mazotvornej vrstvy kĺbového puzdra vyrastajú do kĺbovej dutiny na niektorých miestach mazové krkvy (plicae synoviales) alebo drobné mazové klky (villi synoviales).

V kĺbe, kde je nepomer medzi veľkosťou styčných plôch, býva kĺbová jamka na okrajoch nadstavená chrupkovým valom (labrum glenoidale). Nepomer medzi tvarom styčných plôch sa vyrovnáva chrupkovým kľbovým diskom (discus articularis) alebo chrupkovými kĺbovými kosáčikmi (meniscus articularis).

V podrobnostiach nie sú kĺby upravené rovnako a možno ich rozdeľovať podľa počtu kostí, ktoré sa v nich dotýkajú, podľa tvaru styčných plôch a podľa počtu pohybových osí a pohybových možností, závislých od kostných výbežkov a iných útvarov v blízkosti kĺbu.

Aktívne pohyby v kĺboch vykonávajú svaly ( L326;172).

------
kĺb>