Kráľ (právo rímske)

- držiteľ a vykonávateľ štátnej moci. Volia ho zhromaždenia kúrií. Po smrti alebo odstránení kráľa vykonáva právomoc kráľa dočasne senát prostredníctvom povereného docasného kráľa (interrex-interregnum). Voľboi, spravdila formou aklamácie, zvolený získava len hodnosť, ale skutočnú moc spojenú s touto hodnosťou dostáva až po priaznivom vykonaní veštby zákonom zhromaždenia kúrií o priznaní plnej vládnej moci (lex curiata imperio). Vládna moc (imperium) obsahuje najvyššiu veliteľskú moc nad vojskom, dalej správnu a sudnu moc i hodnosť najvyššieho kňaza (pontifex maximus). O vypovedaní vojny alebo uzavretí mieru, ako aj o zákonodarných záležitostiach sa kráľ radí s ľudom na zhromaždeniach.

Vonkajšími znakmi kráľa sú: kráľovské obydlie (curia regia), purpurom lemovaný plášť (toga praetexta), berla s orlom (scipio), kreslo zdobené slonovou kosťou (cella curulis) a sprevádzanie dvanástimi úradnými sluhmi (lictores) nesúcimi zväzky prútov, v ktorých boli zastrčené sekery (fasces et secures).

Poradným orgánm kráľa je senát ( L508;12-13).