Kult�ra (sorokin, p. a.)

- sa sklad� z nekone�n�ho mno�stva kult�rnych konglomer�tov, t. j. materi�lnych (kauz�lne funkcion�lnych) a v�znamov�ch (symbolick�ch) jednotiek alebo syst�mov. Tieto syst�my sa l��ia rozsahom, od najmen��ch (ako je napr. tvrdenie, �e 2x2=4) cez v��ie syst�my (jazyk, veda, filozofia, n�bo�enstvo, umenie, etika, politika, technol�gia at�.) k najrozsiahlej��m supersyst�mom troch typov - zmyslov�, �pekulativne a idealistick�.

Z�kladom ka�d�ho supersyst�mu s� �tyri filozofick� premisy, ktor� s� jeho integruj�cim faktorom, toti� predstavy o podstate objekt�vneho sveta, o podstate potrieb, o �rovni a o sp�soboch ich uspokojenia. Sp�sob pozn�vania, ktor�ho pomocou sa tieto predstavy z�skavaj�, ur�uje �trukt�rny �t�l kult�ry.

V � p e k u l a t � v n e j kult�re sa objekt�vna realita ch�pe ako nehybn� bytie Absol�tna, prevl�daj� tu �isto duchovn� potreby, �rove� ich uspokojovania je maxim�lne vysok� a uspokojuj� sa prostredn�ctvom modifik�cie individu�lneho duchovn�ho sveta. V�etky tieto predstavy vznikaj� ako v�sledky mystickej intu�cie alebo rozumu.

Ak predstavy vznikaj� na z�klade zmyslov�ho poznania, objavuje sa protikladn� z m y s l o v � kult�ra, v ktorej sa objekt�vna realita ch�pe ako zmena a utv�ranie a potreby s� �isto fyzick�, ich uspokojenie je �pln� a met�dou uspokojovania je pretv�ranie vonkaj�ieho sveta, pr�rody.

I d e a l i s t i c k � kult�ra syntetizuje �rty vy�ie uveden�ch typov kult�ry.

Najv�eobecnej�ou tendenciou historickej zmeny je nekone�n� striedanie, fluktu�cia t�chto kult�r, �o je d�sledkom gnozeologickej relativnosti jej �t�lov. "Star�" kult�ra sa rovn� "novej", preto nejde o progres�vny v�vin (Cf. L230;4,28-29,72-75).