Kultúra (sorokin, p. a.)

- sa skladá z nekonečného množstva kultúrnych konglomerátov, t. j. materiálnych (kauzálne funkcionálnych) a významových (symbolických) jednotiek alebo systémov. Tieto systémy sa líšia rozsahom, od najmenších (ako je napr. tvrdenie, že 2x2=4) cez väčšie systémy (jazyk, veda, filozofia, náboženstvo, umenie, etika, politika, technológia atď.) k najrozsiahlejším supersystémom troch typov - zmyslové, špekulativne a idealistické.

Základom každého supersystému sú štyri filozofické premisy, ktoré sú jeho integrujúcim faktorom, totiž predstavy o podstate objektívneho sveta, o podstate potrieb, o úrovni a o spôsoboch ich uspokojenia. Spôsob poznávania, ktorého pomocou sa tieto predstavy získavajú, určuje štruktúrny štýl kultúry.

V š p e k u l a t í v n e j kultúre sa objektívna realita chápe ako nehybné bytie Absolútna, prevládajú tu čisto duchovné potreby, úroveň ich uspokojovania je maximálne vysoká a uspokojujú sa prostredníctvom modifikácie individuálneho duchovného sveta. Všetky tieto predstavy vznikajú ako výsledky mystickej intuície alebo rozumu.

Ak predstavy vznikajú na základe zmyslového poznania, objavuje sa protikladná z m y s l o v á kultúra, v ktorej sa objektívna realita chápe ako zmena a utváranie a potreby sú čisto fyzické, ich uspokojenie je úplné a metódou uspokojovania je pretváranie vonkajšieho sveta, prírody.

I d e a l i s t i c k á kultúra syntetizuje črty vyšie uvedených typov kultúry.

Najvšeobecnejšou tendenciou historickej zmeny je nekonečné striedanie, fluktuácia týchto kultúr, čo je dôsledkom gnozeologickej relativnosti jej štýlov. "Stará" kultúra sa rovná "novej", preto nejde o progresívny vývin (Cf. L230;4,28-29,72-75).