Latinčina stredoveká

- v širšom zmysle: latinčina v časovom úseku od zániku antickej latinčiny po taliansku renesanciu a humanizmus, keď vznikne latinčina humanistická, novoveká, čiže v časovom intervale približne 500-1500. Významnou osobnosťou vymedzujúcou začiatok stredovekej latinčiny by mohol byť Cassiodorus a zasa koniec stredovekej latinčiny Dante a Petrarca.

V užšom zmysle slova nazývame stredovekou latinčinou ten svojrázny jazykový útvar, keď už nebola nikomu materčinou, keď už každému, kto ňou hovoril, bola jazykom cudzím, učeným, ktorý sa už bolo možno naučiť iba v školách, teda od vzniku románskych jazykov, zhruba od 9. stor.

Stredoveká latinčina je predmetom skúmania latinskej filológie ako časti medievalistiky ( L609;8).