Línia dürerova

- vie presne definovať veci, rešpektovať tvarové vzťahy v ploche grafického listu i hovoriť svojou rýdzou rečou. Bohatstvo tvárí a výrazov, postojov a gest, rozličnosť odevov a ich plynutia, lomu a riasenia, mnohosť vecí, rozmanitosť krajín vytváraných v asketickej lineárnosti aj v modelujúcich a krížiacich sa šrafúrach, v svetle i temnote, plnom objeme i nižšom reliéfe, v dôvernej pozemskosti i nadsvetskom pátose, v znalej konkrétnosti i vášnivej výrazovosti rozkladá táto dürerovská línia po ploche listu s neopakovateľným umenímkontrastu. Kontrastu zmyslového a nadzmyslového, zmyselného a duchovného, dobrého a zlého, mladého a starého, ľudského a zvieracieho, prirodného a umelého, bojovného a trpiaceho, apokalyptického a idylického. Toto stretanie častí nie je len princípom budovania zložitej, mnohovrstvovej obrazovej básne, ktorá zobrazenými časťami, a preto aj vyjadrenými zmyslami podstatne prekračuje text, ale ja riešením plochy a výrazom vnutornej sily vášne ( L895;14).