Literatúra národná

- súbor všetkých pôvodných literárnych diel autorov jedného národného spoločenstva (napr. literatúra slovenská, česká, francúzska, ruská a pod.), zahrnujúci tak diela minulosti ako aj súčasnú literatúru. Za hlavný znak národnej literatúry sa niekedy považuje len prirodzene pociťovaná vzájomná súvislosť literárnych diel, písaných jedným jazykom (pozri napr. snahy o zahrnovanie po nemecky písanej literatúry rakúskej a švajčiarskej do nemeckej národnej literatúry), avšak jazyková jednoliatosť, akokoľvek býva spravidla pre celistvosť národnej literatúry charakteristickou, nie je podmienkou ani absolútnou, ani primárnou (porov. napr. latinské diela českého humanistického písomníctva alebo trojjazyčnú švajčiarsku národnú literatúru a pod.). Určujúcim činiteľom je tu totiž predovšetkým historická jednota vývoja národného spoločenstva, v ktorého sociálnom a sociálnopsychologickom kontexte jednotlivé diela národnej literatúry vznikajú a pôsobia. Národná literatúra je teda prirodzeným, historicky vzniknuvším a vyvíjajúcim sa celkom, ktorého sociálna funkcia spočíva najmä v aktívnom podiele na vytváraní a rozvoji národnej kultúry, ktorej je sama podstatnou súčasťou; táto funkcia tiež určuje a vysvetľuje národnú literatúru ako organický, vnútorne štruktúrovaný celok ( L204;245).