Literatúra tibetská

- významná súčasť tibetského umenia alebo tibetskej kultúry, ktorá vznikla pod vplyvom dvoch veľkých východných kultúr - činskej kultúry a indickej kultúry. Medzi kočovnými kmeňmi Tibetu odnepamäti jestvovala ľudová poézia, epické a náboženské povesti späté so starým tibetským šamanizmom (pozri b"pojem.php?obl=Nizmus<"(Geserchán). Najstaršie písomné pamiatky v tibetčine pochádzajú z zo 7. stor. (kroniky, historické a náboženské legendy), od 8. stor. vplyv budhizmu, preklady indických budhistických spisov zaradené do súborov Kandžur ( L772>) a Tandžur (zač. 14. stor.), tibetská verzia Rámajány; od 9. stor. podľa čínskych vzorov svetské anály. Neskoršia literatúra je zväčša dielom ucených mníchov (básnik Mi-la Ras-pa, historiograf Bu-ston Rin-čhen-grub, náboženský reformátor Bcon-kha-pa, politik a ucenec Sang-rgias Rgja-mccho, 5. a 6. dalajláma, historiograf Je-šes Dpal-'bjor).

Od 18. stor. zosilnenie vplyvu lamaizmu.

Po 2. svetovej vojne je tibetská literatúra pod čínskym vplyvom.

----------------------
literatúra tibetská>