Maliarstvo nástenné

- manumentálna maliarska výzdoba architektúry, v širšom zmysle mozaika, sgrafito, enkaustika, gobelíny, tapisérie; námetovo rozmanitá farebná dekorácia vnútorných i vonkajších stien, stropov, klenieb a i celého priestoru (krajina, portrét, žzánrové výjavy, zátišie, mytologické témy, náboženské témy, historické témy) vykonávaná rôznymi technikami (freska, al secco, tempera).

Nástenné maliarstvo sa rozvíjalo od praveku (jaskynné a sklné maľby), najväčší rozkvet v období kresťanskej antiky, v románskej dobe, talianskej gotike, renesancii a baroku, v 20. stor. v národne orientovanej škole manumentálnej maľby v Mexiku (D. Siqeiros, D. Rivera, J. C. Orozco) ( L715;473).