Mesto - 11. stor. an.

"Od 11. storočia obnovený obchod znovu oživuje ich (sc. miest) funkciu
obchodnú. Vedľa starého panského castrum povstáva nová obchodná štvrť, hradská ves (bourg). Noví obyvatelia sa čoskoro zbavujú ochrany starej vrchnosti,
dostávajú mestské slobody alebo listinu (Huy, 1066), ktorá obyvateľom udeľuje slobodu a právo spravovať sa sami za cenu náhrady pánovi. Rozmach miest
napomáha rozvoju kráľovskej moci a oslobodeniu videického ľudu, ktorého
priťahuje stavebné podnikanie. Avšak ich vývoj je neusporiadaný; úzke uličky, preplnené domy a nedostatok vody majú za následok pocetné epidémie (čierny mor r. 1348). Kedže stavby sú drevené, množia sa požiary (Rouen vuhorel v rokoch 1200-1225 šesťkrát). Sociálna nerovnosť pôsobí od druhej polovice 13. stor. vážne nepokoje (vo Francúzsku zápas prostého ľudu s patriciátom, vo Florencii zápas popolo minuto s popolo grasso). Mestá pomohli oslobodiť okolitých vidie- čanov od panského poddanstva, avšak vykorisťovali vidiek, zvedený ich
príťažlivosťou, práve tak, ako mu pomáhali. Často sa im podarilo stať sa
centrami hospodárskej a politickej oblasti ..., avšak stredoveké mestské štáty nepredstavovali recept pre budúcnosť. Čoskoro sa vytvoril mestský duch,
preniknutý nadradenosťou a nepriateľstvom voči vidieku, zatiaľ čo tradičné kruhy (napr. benediktín Rupert z Deutzu a cistercián svätý Bernard v
12. stor.) videli v meste ohnisko neresti, nebezpečných novôt a skazy
("Babylón"). Mestá boli hlavnými strediskami novej ľudovej a ucenej kultúry (slávnosti, divadlo, školy) ..." ( L388;450)