| FILIT
Obsah Chronológia Registre Vyhľadávanie Diskusia Správa |
Mystikamystika (z gr. MYSTIKOS = tajuplný) Kód: 429 - bola pôvodne tajným náboženstvom alebo tajnou náboženskou organizáciou, do ktorej mohli byť prijatí alebo zasvätení len vyvolení. Neskôr to bolo vôbec úsilie uchopiť nadprirodzeno, transcendentno, božské prostredníctvom odvracania sa od zmyslového sveta a hrúženia sa do hľbok vlastného bytia ( meditácie), splynutie s bohom prostredníctvom rozplývania sa vlastného vedomia v ňom: mystické zjednotenie (lat. unio mystica) ( L154;498). Mystiku sprevádza náboženská viera v možnosť bezprostredného osobného kontaktu s Bohom alebo s inými nadprirodzenými silami pomocou meditácie, askézy a extázy. Objavuje sa skoro v každom svetovom náboženstve ( L715;467). V Číne sa mystika pestovala najmä v rámci taoizmu, v Indii v celom rade odrôd počnúc prírodnou mystikou a po abstraktnú a preduchovnelú mystiku budhizmu a pozdného brahmanizmu. V rámci islamu v iránskej mystike sufizmu. V starovekom Grécku existovali kulty mystérií od čias siedmich mudrcov až po novoplatonizmus. Pre filozofiu sa stali významnými orfické, eleusínske, dionýzske, isidine a mitraistické mystériá, pretože mnoho filozofov nadväzovalo na učenia mystérií. Mystikou bol aj gnosticizmus a manicheizmus. Stredovekú mystiku stelesňujú predovšetkým diela Bernarda z Clairvaux a Huga od sv. Viktora. V Nemecku začínajú dejiny filozofie tzv. ženskou mystikou Hildegardy z Bingen a dielami Majstra Eckharta, Seusa, Taulera, Ruysbroeka, Groota, Gansfoorta, dielom Thelogia Deutsch; mystika tu pokračuje aj po reformácii Sebastianom Frankom, Paracelsom, Valentinom Weiglom, J. Böhmem, Franckenbergom, A. Silesiom, Oetingerom, Hamanom až vyústenie do širokého prúdu nemeckého idealizmu a nemeckej romantiky. Modernou mystičkou bola S. Weil ( L154;498).
----------
|