Novoprotestantizmus

novoprotestantizmus

- smer v súčasnej teológii, ktorý sa rozšíril po prvej svetovej vojne v Európe ( K. Barth, E. Brunner) a v 30. rokoch 20. stor. v USA (Reinhold a Richard Niebuhrovci, P. Tillich a i.).

Novoprotestantizmus ostro kritizoval liberálne kresťanstvo, proti človeku,, obmedzenému vo svojich možnostiach, postavil absolútne autoritatívneho boha. Boh sa vo filozofickom učení tohto smeru chápe ako subjekt slobodne realizujúci svoju vôľu, na rozdiel od novotomistického chápania Boha ako večného zákona.

Z hladiska novoprotestantizmu je človek vo svojom pozemskom bytí voči Bohu nepriateľský, nevyhnutne porušuje jeho vôľu; v tom spočíva principiálne neostrániteľná hriešnosť človeka ( L53;349).