Otvorenosť diela (eco, u.)

otvorenosť diela ( Eco, U.)

- je dvojakého typu: 1. každé umelecké dielo je otvorené v tom zmysle, že môže byť interpretované rôznymi spôsobmi, bez toho, že sa tým naruší jeho neopakovateľnosť; 2. v kultúre 20. storočia sa navyše stretávame s takými otvorenými dielami, ktoré sú ako otvorené priamo programované a interprét alebo vnímateľ ich završuje až v okamihu, keď ich sprostredkuje (realizácia hudonej skladby) alebo vníma. Projektovanie takéhoto otvoreného diela začína v baroku, pokračuje v romantizme a symbolizme a najširšie sa prejavuje v 20. storočí, pre ktoré je príznačná existencia diel s polyvalentnými významami, diel v pohybe (seriálna hudba K. Stockhausena, H. Pousseura, romány Kafkove, Joyceove, Musilove, mobily Calderove, obrazné objekty B. Munariho a i.) Poetika otvoreného diela pripomína krízu princípu kauzality v súčasnej vede, význam neurčitého ako kategórie vedenie, nahradenie dvojhodnotovej logiky logikou viachodnotovou atď. ( L153;101-102).