Pan�nia

- r�mska provincia medzi stredn�m Dunajom a S�vou, zriaden� za cis�ra Augusta roku 12-9 pred n. l.

Rozprestierala sa na �zem� dne�n�ho z�padn�ho Ma�arska, severne od Juhosl�vie, v�chodne od Rak�ska po Viedensk� panvua mal� �as� juhoz�padn�ho Slovenska (predmostie Bratislavy na pravom brehu Dunaja s Gerulatou).

P�vodne ju ob�vali Il�ri a Kelti, ktor� boli koncom 1. stor.pr. n. l. romanizovan�. Prispelo k tomu zakladanie nov�ch os�d a budovanie pevnost� najm� pozd� limes Romanus. P�vodne bola Pan�nia administrat�vne spojen� s Dalm�ciou v provincii Illyricum, roku 9 sa osamostatnila. Za Traj�na bola rozdelen� na Horn� Pan�niu (Pannonia Superior) s hlavn�m mestom Carnuntum a Daln� Pan�niu (Pannonia Inferior) s hlavn�m mestom Aquincum. Za Diokleci�na do�lo k reorganiz�cii: z Pannonie Superior vznikla na severe Pannonia Prima a na juhu Pannonia Savia, z Pannonie Inferior na severe Pannonia Valeria a na juhu Pannoni Secunda.

Do Pannonie smerovali v�etky �toky germ�nskych kme�ov z �zemia Slovenska a naopak, z Pan�nie prenikali Rimania na na�e �zemie.

Cez Pan�niu sa realizovali vojensk�, obchodn� i kult�rne styky �zemia dne�n�ho Slovenska s r�mskym imp�riom.

Koncom 4. stor. a za�iatkom 5. stor. sa Pan�nie zmocnili germ�nske kmene Vandali, G�ti).

V 2. �tvrtine 5. stor. najm� za Attilu, patrila k centr�lnym oblastiam hunskej r��e. Po jej z�niku ju ovl�dli Gepidi a Longobardi.

V pol. 6. stor. sa v Pan�nii usadili Avari, ktor� vytvorili rozsiahlu r��u. Koncom 5. a za�. 6. stor. za�ali najm� do Hornej Pan�nie prenika� Slovania, ktor� po �padku avarskej moci os�dlili i Doln� Pan�niu. V 2. pol. 9. stor. tu vzniklo Pribinovo knie�actvo a Koce�ovo knie�actvo, z�visl� od Frankov. Na ur�it� �as sa stalo centrom slovanskej liturgie.

Na prelome 9.- 10. stor. Pan�niu spusto�ili Ma�ari. Kr�tko nato vznikol v Dolnej Pan�nii uhorsk� �t�t a slovansk� os�dlenie postupne podliehalo ma�ariz�cii ( L126;260).

----------
Pan�nia>