Pansofia

pansofia = vševeda

- univerzálna veda, sústava všetkého poznania - učenie o všejednote sveta. J. A. Komenský považoval jej vybudovanie za jednu z najdôležitejsích úloh. V reforme ľudského vedenia a vytvorení jednotného systému poznatkov o prirode, človeku a Bohu videl predpoklady pre reformu celej spoločnosti, jej všenápravy ( L1039;144).

" Dejiny [v období baroka] mali celistvý a jediný význam, ktorý určovala a spravovala božia prozreteľná vôľa. Človek bol jej dejinným nástrojom. Ľudskému rozumu ostávala iba možnosť rekonštruovať univerzálny najvyšší poriadok (ordo ordinum). P a n s o f i a (vševeda) predstavovala práve túto rekonštrukciu vo forme úplného, uceleného a encyklopedického systému ľudského poznania, vedenia a vied, ktoré zahřňali vedy o neživej prírode, živej prírode, človeku, duchu i duši a Duchu. Bola teda teocentrická a teologická." ( L177;16)

Pansofia bola Komenského nová filozofia, ktorá "spočiatku vychádzala z dobových potrieb zjednotiť množstvo poznatkov, ktoré vyplynuli z úspechov renesančnej vedy, a umožniť lepšie jazykové i vecné vzdelanie v školách bez akéhokoľvek formalizmu. Nebola nikdy len vševedou, ktorá by zhromažďovala poznatky, ale všemúdrosťou, ktorej cieľom bolo nájsť vo vedení to podstatné, čo slúži i morálnej a sociálnej náprave ľudí, čo vedie k životnej múdrosti. Pansofiu uplatňoval Komenský najprv didakticky, potom širšie vychovateľsky, neskôr však nadobúda aj široko sociálny význam. Stával sa filozofiou nového ľudstva, individuálneho i sociálneho. Týmto širokým záberom, v ktorom dominovala náprava človeka, a neskôr celej spoločnosti, mala v 17. storočí netypické postavenie." ( L135;14)

-----------
pansofia>