Počiatok (aristoteles)

- arché - 1. tá časť veci, od ktorej sa niekto ponajprv začína pohybovať, napríklad pri dĺžke alebo ceste je z jednej strany počiatkom toto, z opačnej ono;

2. to, z čoho najlepšie môže niečo vzniknúť, napríklad pri učení nemusíme vždy vychádzať od prvého a od základu veci, ale od najľahšie pochopiteľného;

3. tá zložka, ktorá je pri vnziku niečoho prvá, napr. pri lodi kýl a pri dome základy, zatiaľ čo pri živočíchoch jedni pokladajú za ňu srdce, druhý mozg a tretí čosi ďalšie;

4. to, z čoho ako prvého vec vzniká bez toho, že by to prvé bolo jeho zložkou, a od čoho ako od prvého sa, prirodzene, počína pohyb a zmena, napríklad počiatkom dieťaťa sú otec a matka a počiatkom škriepky nadávka;

5. to, z rozhodnutia čoho pohybované sa pohybuje a meniace sa mení, napríklad v obciach sa "počiatkami" (vládami) nazývajú vrchnosti, vládá šľachticov, kráľov a tyranov; počiatkami sa tiež nazývajú vedy a umenia a z nich predovšetkým tie, čo vedú;

6. to, z čoho sa vec ponajprv pozná, lebo aj to sa nazýva počiatkom veci, napr. predpoklady sa nazývajú počiatkami dôkazov.

Všetky príčiny (29) sú počiatkami.

Teda všetky počiatky majú toto spoločné, sú čímsi prvým, z čoho vec alebo je, alebo vzniká, alebo sa poznáva; niektoré počiatky sú vo veciach, niektoré mimo nich. Preto je počiatkom príroda (29), prvok, myslenie (29), vôľa, podstata (29) i účel (29); lebo pre mnohé veci je počiatkom poznania i pohybu dobro a krásno ( L25;306).