Postmodernizmus (fiedler, l.)

- uzatvára priepasť medzi kritikom a publikom, dokonca aj vtedy, keď kritikom rozumieme rozhodcu v otázkach vkusu a publikom jeho družinu. Dôležitejšie je, že uzatvára priepasť medzi umelcom a publikom, alebo prinajmenšom medzi profesionalizmom a amatérstvom v oblasti umenia. Všetko ostatné je prostý logický dôsledok. Uzavrieť priepasť taktiež znamená prekročiť hranicu medzi zázračným a pravdepodobným, skutočným a mýtickým, medzi buržoáznym svetom s budoárom a účtovníctvom a kráľovstvom, ktoré sa dlho označovalo ako kráľovstvo rozprávkové, ktoré však napokon nadobudlo povesť bláznivého fantazírovania. Sen, vízia, ekstasis sa znovu stali pravými cieľmi literatúry, lebo naši najnovší básnici chápu v tychto dobách konca to, čo pochopili ich prechodcovia v dobách počiatočných: že iba poučenie a zábava nestačia. Sú presvedčení, že zázrak a fantázia, ktoré oslobodzujú ducha od tela, telo od ducha, sa musia zabývať vo svete strojov, že ho budú smieť azda zmeniť alebo dokonca transformovať, no v nijakom prípade zničiť alebo potlačiť ( L987;25, 26).