Poznanie (epikureizmus)

- pochádza zo zmyslových vnemov, ktoré sú jasné a určité. Vnemy nikdy nemôžu klamať, lebo sú odrazom od vecí sa oddeľujúcich obrazov, ktoré narážajú na zmyslové orgány a oznamujú svoju existenciu duši. Zmyslovým vnímaním nepoznáme priamo veci, ale len ich obrazy, ktoré môžu byť aj nesprávne interpretované, a tak môže vzniknúť i mylné hodnotenie skutočnosti. Klam teda môže vzniknúť len v procese tvorenia pojmov a súdov na základe predstavivosťou reprodukovaných zmyslových odrazov vecí.

Ak pojem zodpovedá zmyslovým odrazom vecí, vtedy sa ony stávajú pravdivými a možno ich pokladať za kritérium pravdivosti poznania. Pojmy sú podľa toho obrazmi alebo skôr všeobecnými schémami, ktoré vznikli v rozume vďaka mnohonásobným rovnakým vnemom daného predmetu. Vo vedomí sú vždy späté s vyslovením názvu. Ale ak sa tieto pojmy spájajú do súdov, v ktorých nejde o bezprostredný vnem, ale len o usudzovanie na základe všeobecných obrazových schém, vtedy môžu byť takéto súdy pravdivé, alebo klamné, alebo môžu byť kritériom poznania podľa toho, či domnienka vyplývajúca z takéhoto usudzovania bude, alebo nebude potvrdená. Tretím kritériom pravdy v epikureizme sú pocity, ktoré ukazujú človeku, či sa k svojmu šťastiu uberá správnou, alebo nesprávnou cestou. Príjemné pocity sú ukazovateľom jej správnosti, nepríjemné pocity odhaľujú jej falošnosť a nesprávnosť ( L23;112).