Premena erinyí na eumenidy

- nastala ako výsledok procesu bohov s Orestom. Zmysel mýtu: Halucinatórne Fúrie, ktoré mohol vidieť a počuť len Orestes, sú symptómy, súkromné peklo jeho duševnej choroby. Prerod Fúrií na Eumenidy znamená prechod od duševnej choroby k štastnému životu, o ktorom sme už taktiež hovorili. K tejto transformácii došlo vďaka tomu, že Orestes bol ochotný prijať zodpovednosť za svoju duševnú chorobu. Nakoniec sa síce snažil o to, aby bol Fúrií zbavený, ale nepovažoval ich za nespravodlivý trest ani seba za obeť spoločnosti alebo niečoho iného. Ako nevyhnutný dôsledok pôvodného prekliatia Atreovcov symbolizujú Fúrie aj skutočnosť, že duševná choroba je obyčajne rodinnou záležitosťou, dielom rodičov a prarodičov, pretože hriechy otcov sa prenášajú na deti.

Orestes však nedával vinu svojej rodine - rodičom alebo dedovi -, i keď to pokojne mohol urobiť. Práve tak nepripisoval vinu ani bohom alebo osudu. Namiesto toho prijal svoj stav ako niečo, čo si spôsobil sám, a podstúpil úsilie smerujúce k uzdraveniu. Bol to zdĺhavý proces, jeho výsledkom však bolo uzdravenie, a pretože k nemu dospel vlastnými silami, začalo mu prinášať múdrosť práve to, čo ho prv uvádzalo do zúfalstva.

Každý skúsený psychoterapeut videl uskutočnenie tohto mýtu vo svojej praxi a bol svedkom transformácie Fúrií na Eumenidy v mysliach a životoch svojich úspešných pacientov. Táto transformácia nie je ľahká. Väčšina pacientov - nech bolo ich začiatočné nadšenie pre terapiu sebaväčšie - sa totiž dá na útek, akonáhle zistí že od nich tento proces bude koniec koncov vyžadovať, aby prevzali úplnú zodpovednosť za svoj stav a svoje uzdravenie. Radšej sú chorí a majú nad sebou bohov, na ktorých sa dáv všetko zvaliť. Kto sa svojej chorobe vzoprie, prijme za ňu plnú zodpovednosť a uskutoční sám v sebe zmeny potrebné na jej prekonanie, je nielen vyliečený a oslobodený od prekliatí získaných v detstve a zdedených po predkoch, ale navyše sa ocitá v novom, odlišnom svete. To, čo prv vnímal ako problémy, chápe teraz ako príležitosti. Predtým nenávidené prekážky sú náhle vítanými impulzmi, doteraz nechcené myšlienky úžitočnými; z pocitov, ktorých sa až doteraz zriekal, sa stávajú zdroje energie a porozumenia. Udalosti, ktoré sa mu prv javili ako nepríjemnosti, vníma teraz ako dary - vrátane tých príznakov, z ktorých sa vyliečil. "Tá depresia a záchvaty úzkosti boli to najlepšie, čo ma vôbec mohlo stretnúť," vravia obyčajne ( L963;237-238).