Pre��vanie �asu

- sa riadi z�konom vyplnen�ho �asov�ho �seku: ��m viacej je �asov� �sek vyplnen�, a t�m roz�lenen� na mal� intervaly, t�m sa zd� dlh��. Tento z�kon ur�uje z�konit� odchylku psychologick�ho �asu v spomienke od objektivneho �asu.

Pre �asov� pre��vanie s��asnosti plat� obr�ten� pravidlo: ��m chuodobnej�� na udalosti a jednotv�rnej�� je pr�ve prebiehaj�ci �as, t�m sa zd� dlh��, "vle�ie sa"; ��m viac je vyplnen�, ��m je obsa�nej��, t�m nepozorovanej�ie ubieha a t�m krati��m sa zd� jeho trvanie.

V tomto rozdelen� z�kona o vyplnenom �asovom �seku na dve obsahom opa�n� pravidl� sa prejavuje kvalitat�vna ��ecifickos� minulosti a pr�tomnosti: minulos� je svoj�m obsahom objektivozovan� a je n�m ur�ovan�; udalosti v nej s� mimo n�s: t�m �len� �as a predl�uje jeho pre��vanie. Pr�tomnos� �o ako naplnen� sa pre��va ako pritomnos� a v podstate sa koncentruje na jedin� z�itok; pre��van� udalosti ju nato�ko ne�lenia, preto�e je pre��van� ako pr�tomnos�. Ak pre��van� �as nie je vyplnen�, vznik� oby�ajne z�itok �navn�ho nap�tia, tak�e sa poroznos� koncentruje na s�m priebeh �asu, ktor� t�m ako keby sa predl�oval.

V s�lade s t�m ako pri pre��van� �asu vystupuje do popredia zameranos� na bud�cnos� menia sa aj z�konitosti ur�uj�ce pre��vanie trvania. Doba, po�as ktorej o�ak�vame �elan� udalosti, sa v bezprostrednom z�itku �navne predl�uje, ne�iad�ce udalosti ho mu�ivo skracuj�. V prevom pr�pade �as nikdy neubieha dos� r�chle, v druhom pr�pade v�dy unik� pr�li� r�chle. Pre��van� doba trvania sa odchy�uje od objektivneho �asu smerom opa�n�m, ne� je zameranos� subjektu. �lohu tohto faktora, spojen�ho s emocion�lnym charakterom z�itkov, mo�no vyjadri� z�konom emocion�lnej determin�cie casov�ho odhadu. Prejavuje sa aj t�m, �e �as vyplnen� udalos�ami kladn�ho emocion�lneho charakteru, sa v pre��van� skracuje, a �as vyplnen� udalos�ami z�pornej emicon�lnej povahy sa v pre��van� predl�uje ( L1263;289).