Psychológia analytická

- psychologické učenie C. G. Junga, pripisujúce rozhodujúci význam pri
regulácii správania nevedomiu. Jung vyčlenil popri individuálnej (osobnej) forme nevedomia aj kolektívne nevedomie, ktoré sa nikdy nemôže stať obsahom vedomia. Kolektívne nevedomie predstavuje autonómny psychický fond, v ktorom je uschovaná skúsenosť predchádzajúcich pokolení, dedena prostredníctvom
mozgových štruktúr. Do tohto fondu patria prvotné obrazy - archetypy
(všeobecné ľudské prvotné obrazy), ktoré sú základom symboliky tvorivosti, rozličných rituálov, snov a komplexov.

Ako metódu analýzy skrytých motívov Jung navrhol test aosicácie slov
(asociačný experiment): neadekvátna (alebo oneskorená) reakcia na podnetové slovo pokazuje na pritomnosť komplexu.

Analytická psychológia považuje za cieľ psychického rozvoja človeka
individualizáciu - osobitú integráciu obsahov kolektivneho nevedomia, vďaka ktorej sa osobnosť realizuje ako jedinečný nedeliteľný celok.

Analytická psychológia chápe libido ako akúkoľvek (nielen sexuálnu) nevedomú psychickú energiu.

Podla Jungovej typológie charakterov existujú dve hlavné skupiny ľudí - extraverti (zameraní na vonkajší svet) a introverti (zameraní na vnútorný
svet) ( L222;14).