| FILIT
Obsah Chronológia Registre Vyhľadávanie Diskusia Správa |
Schelling, f. w.Schelling, Friedrich Wilhelm Joseph (27. 1. 1775 Leonberg (W?rttbg.) - 20. 8. 1854 Bad Ragaz (Švajč.)) Kód: 72 - predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou. Učil v Jene, W?rzburgu, Erlangen, Mníchove a Berlíne. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali " Proteus filozofie". V nadväznosti na Kanta a Fichteho rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prirodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prirody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v umení, ktoré stojí rovnoprávne vedľa filozofie či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či onoho stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu - absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká s druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzisť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu. Od r. 1807 sa Schelling zameriaval na problém slobody človeka a na jeho vzťah k bohu založený v jeho vôli. Potom Schelling rozpracoval vo zvojej metafyzike dejín náboženstva základy neskoršej vedy o náboženstve. Posledné štádium jeho filozofie predstavuje hlbokomyseľná, ťázko prístupná mystika.
-------------------
|