| FILIT
Obsah Chronológia Registre Vyhľadávanie Diskusia Správa |
Schleiermacher, f. d. e.Schleiermacher, Friedrich Daniel Ernst (21. 11. 1768 Breslau - 12. 2. 1834 Berlin) Kód: 275 - nemecký filozof a protestantský teológ. Schleiermacher bol v úzkom styku s romantikmi, najmä s Friedrichom Schlegelom. Jeho najslávnejším spisom sú Reči o náboženstve ku vzdelancom medzi jeho opovrhovateľmi, ktoré vznikli medzi rokmi 1798 a 1800 v Berlíne, kde bol Schleiermacher kazateľom a neskôr profesorom teológie na novo založenej univerzite. Náboženstvo Schleiermacher nepovažuje za myslenie alebo konanie, ale nazeranie a cit. Náboženstvo je zmysel pre nekonečno. Zbožnosť je pocit úplnej závislosti od niečoho vyššieho. V tomto pocite závislosti je nám bezprostredne daná istota božej existencie. Jediné, na čom záleží, je tento bezprostredný citový dotyk s nekonečnom; v porovnaní s ním sú dogmy, Písmo i viera v osobnú nesmrteľnosť bez významu. Aj v konaní všetko spočíva na náboženskom cítení, ktoré by malo sprevádzať všetko ľudské konanie. Človek, ktorý koná z tohto bezprostredného citu - keď sa mýli - je Schleiermacherovi milší než ten, kto sa podľa Kantovej etiky podrobuje tuhej sebadisciplíne. V inom ohľade však Schleiermachera s jeho vymedzením náboženstva možno považovať za Kantovho pokračovateľa. Schleiermacher obhajoval starostlivé oddeľovanie vedenia a viery - hoci sám vo svojej osobe a vo svojom diele oboje spájal. Chcel dostáť svojím povinnostiam voči kresťanskej viere i voči slobodnému vedeckému bádaniu, chel, aby viera nebola prekážkou bádaniu a bádanie aby neprekážalo viere. Tým určil ďalší smer vývoja nemeckého protestantizmu v 19. storočí ( L305;320). V idei boha je - podľa Schleiermachera - myslená absolútna jednota ideálneho a reálneho s vylúčením akýchkoľvek protikladov; v pojme sveta sa však myslí relatívna jednota ideálneho a reálneho vo forme protikladu. Boha preto nemožno myslieť ani ako identického so svetom, ani ako odtrhnutého od sveta ( panenteizmus).
---------------------------
|