Schopenhauer, a.

Schopenhauer, Arthur (22. 2. 1788 Gdansk - 21. 9. 1860 Frankfurt a. M.) Kód: 124

- nemecký filozof, ktorý za podstatu sveta pokladal vôľu (124).

Predmetom poznania sú iba predstavy, poznanie nikdy nedospeje k podstate vecí. Výnimkou je sám človek, ktorý je vo svojej podstate vôľou a zároveň má vedomie seba samého - toto sebauvedomenie je poznaním vlastnej podstaty.

Zvonkajštenou vôľou človeka je jeho telo a vôľa je zvnútorneným telom.

Ak je ľudské telo - tak ako každá iná vec vo vesmíre - materiálnym predmetom, potom celý vesmír je len vonkajším prejavom (objektiváciou) vôle ako chcenia prejavujúceho sa v prírode. Svet je teda vôľou i predstavou.

Vôľa spočíva vo veciach a prejavuje sa v rozličných podobách (prirodné sily), ale úplné sebauvedomenie dosahuje až v človeku, ktorého mozg je vôľou myslenia a myslenie prejavením sa vôle v mozgu.

Vo svete prirody sa vôľa derie k životu a jestvovaniu a ku všetkému , čo tomuto jestvovaniu slúži. Len človek je schopný vymaniť sa z tohto chcenia, ktorého cieľom je nejaký pôžitok, a pozastaviť sa nad tým, čo je vo veciach stále a nemeinteľné; ; človek môže poznávať nielen jednotlivosti, ale aj ich formy čiže idey ako vôľu objektivovanú na jednotlivých stupňoch jestvovania.

Kontemplácia pdtřha človeka od nepokoja a poskytuje mu uspokojenie vo svete ideí metafyzického nevedomia. Mimo tejto kontemplácie pôsobí len slepá vôľa, pud bez cieľa a pokoja, iracionálne stále ďalej a ďalej, v ktorom - keby to bolo možné - lepšie by bolo nebyť ako byť. Preto je indická koncepcia nirvány ako vízia konečného cieľa človeka najlepším základom, o ktorý možno oprieť zmysel ľudského života.

Morálne nezostáva človeku nič iné, než odtrhnúť sa od seba, od svojho egoizmu a spolucítiť s druhým človekom, s druhou vôľou nikdy neukojenou a neustále poháňanou nevyhnutnosťou ponoriť sa spolu s inými do sebazničeniavôle a vedomia. Uduisť v sebe chuť k životu, nechcieť už viacej chcieť a získať pokoj v nevedení ( L23;492-493).

-------------------
Schopenhauer, A.>