Semiti

- jazykové a etnické skupiny, ktoré mali svoje pôvodné sídla v Prednej Ázii a najmä v juhozápadnej Ázii.

Názov 'Semiti' bol zavedený do vedeckej literatúry na konci 18. stor. a bol odvodený od vlastného mena Sem, jedného z troch synov Noemových, ktorý bol podla biblickej geneológie otcom väčšiny týchto národov. Ide teda o umelý a symbolický názov, ktorý iba umožňuje bližšie zaradenie veľkej skupiny semitských, t. j. afroázijských jazykov.

Semiti sa rozdelili na východnú a západnú vetvu.

K východným Semitom patrili: Akkádovia, Babylončania, Asýrania a ď.

K západným Semitom patrili: Hebrejci, Izraeliti, Feníčania. Aksumovia, Aramejci, Arabi a i., zo súcasných napr. Amharovia.

Pôvod semitských kmeňov sa väčšinou kladie na Arabský poloostrov a do Prednej Ázie, prípadne do oblastí juhozápadnej Ázie. Od 3. tis. pr. n. l. tu žili Semiti v polokočovných spolocenstváchv oázach a osvojovali si základy poľnohospodárskej, remeselnej vyroby a neskôr i spracovanie kovov. Prvými širiteľmi semitských jazykov boli Feníčania, a to už v 2. tis. pr. n. l., ďalšími od 2. pol. 1. tis. n. l. Arabi a ď. semitské národy ( L218;216).