Smrť (mezopotámia)

Smrť nepokladali v Mezopotámii za nič mimoriadne, bola iba nevyhnutným osudom ľudí. Z tela uloženého do zeme sa opäť stala hlina, z ktorej Ea kedysi uhnietol prvého človeka. Z mřtveho sa oddelil dvojník - lietajúci tieň, ktorý sa rovno odobral za ostatnými prízrakmi do sveta mřtvych. Tam všetci mřtvi potichu a ospanlivo živoria zo skromných obetných darov živých ( L576;73).