Socializácia (habermas, j.)

- sa ideálne uskutočňuje vo formovaní osobností, ktoré dokážu balansovať medzi požiadavkami spoločnosti a pocitom osobnej idenity, takže nespáchajú ani sociálnu samovraždu tým, že by prestali zohľadňovať platné normy, ani sa nepremenia na poslušné bábky. Rozhodujúca pre vývoj vyrovnaných osobností je štruktúra komunikácie v rodine. Táto ovplyvňuje získané rečové schopnosti, od ktorých závisí schopnosť reflektovať vlastnú rolu a prípadne sa od nej dištancovať. Štruktúra interakcie v priebehu socializácie ovplyvňuje neskoršiu schopnosť participovať na interakciách, predvídať konanie druhých, vnášať do predpisovaných rolí svoj vlastný prínos. Z tohto hľadiska najvhodnejšie sa uskutočňuje socializácia v rodinách stredných vrstiev, zatiaľ čo v prostredí vrstiev nižších prevláda represívna socializácia, ktorá neumožňuje rozvoj schopnosti dištancie od roly ( L446;62).