Sofisti

sofisti (z gr. SOFISTÉS = znalec, učiteľ múdrosti) Kód: 112

- predstavitelia myšlienkového prúdu v gréckej filozofii, ktorý sa orientoval prevažne na skúmanie spoločenských problémov. Význam sofistov spočíva v tom, že prví v dejinách filozofie postavili človeka v plnom rozsahu do stredu pozornosti filozofického skúmania. Táto zmena tematiky filozofického uvažovania sa označuje ako antropologický obrat v dejinách antickej filozofie. Východiskom ich úvah nie je príroda či bytie, ale človek so svojim poznávacími schopnosťami a praktickými záujmami.

Ďalším ich prinosom bolo, že venovavali pozornosť poznávacím schopnostiam človeka a úlohe jazyka: sofisti učili svojich žiakov tri schopnosti

myslieť,
hovoriť,
konať,

a to s vedomým a zdôrazňovaným ohľadom na praktické politické a právne vystupovanie občanov.

Napokon ich kritika tradičného chápania morálnych hodnôt ako prirodzených hodnôt a kritika predstáv o nadradenosti Grékov otvorili cestu k etickým a sociálnym teoriám, založeným na rozumových argumentoch.

Táto orientácia bola podmienená rozvojom demokratických inštitúcií (najmä v Aténach) po grécko-perských vojnách. Vedúca úloha v politickom živote kládla na občana značné nároky. Politický vodca musel dobre poznať zložitý mechanizmus štátneho života. Úspech v politike si začal vyžadovať špeciálne školenie. V tejto súvislosti sa vynára potreba odborníkov na školenie v štátnickej múdrosti a občianskej zdatnosti - učiteľov múdrosti (sofistov).

Sofisti cestovali z mesta do mesta a za honorár poskytovali výcvik v rečníctve, práve, histórii, filozofii i v prírodných vedách. Zvládnutie praktických úloh vyžadovalo od sofistov skúmanie spoločnosti. Tento výskum u nich čoskoro prešiel do kritiky existujúceho spoločenského poriadku: sofisti kritizovali zákony, morálku, náboženstvo, pričom sa opierali o antitézu FYSIS - NOMOS (cf. Hippias, Antifón z Atén) ( L623;21an. L71;69).

----------
sofisti>