Štát cirkevný

štát cirkevný

- pápežský štát - historický štátny útvar na Apeninskom poloostrove 756-1870.

Cirkevný štát vznikol r. 756 pripojením Ravenny a tzv. Pentapolisu (Ancona, Fano, Pesaro, Rimini, Sinigallia) k rímskemu vojvodstvu.

S výnimkou krátkych medziobdobí (Cola di Rienzo, Rímska republika a i.) v ňom vládli pápeži ako svetskí panovníci.

Cirkevný štát zaujímal významnú úlohu v politickom živote, sám alebo v spojenectve s inými účastník mnohých vojen, v rôznych obdobiach značne závislý od Byzantskej ríše, Franskej ríše, nemeckej ríše, Francúzska, Španielska, Rakúska. Jeho územný rozsah sa menil, ekonomickým vyvojom zaostával za vyvojom stredotalianskych a severotalianskych mestských štátov.

R. 1860 sa jeho územie zúžilo na tzv. Patrimonium sancti Petri ( Rím s bezprostredným okolím). Pokus Garibaldiho dobrovoľníkov pripojiť ku kráľovstvu i zvyšok cirkevného štátu odrazila 1862 talianska armáda, 1867 francúzska armáda, v septembri 1870 obsadený talianskou vládou zanikol.

Vo forme mestského štátu obnovený Lateránskymi dohodami z 1929 (pozri: Vatikán) ( L715;119).