Storočná vojna

storočná vojna

- boje anglických a francúzskych kráľov 1337-1453 o nadvládu nad obchodne vyznamnými oblasťami juhozápadného Francúzska (dedičstvo anglických Plantagenetovcov) a Flámska (majetok francúzskych kráľov). Sprevádzané protifeudálnymi hnutiami (vo Francúsku 1358 jacquerie, v Paríži povstanie É. Marcela, 1412-1413 S. Cabocha).

Hlavnou zámienkou bol nástup Filipa VI. z Valois na francúzsky trón, na ktorý si robil nárok anglický kráľ Eduard III.

Na začiatku vojny prevaha Angličanov (1340 porážka francúzskeho loďstva pri Sluise, 1346 bitka pri Kreščaku).

R. 1356 v bitke pri Poitier porazený a zajatý Ján II. Dobrý, o francúsky trón sa uchádzal Karol II. Zlý.

Po stabilizácii štátnej moci 8. 5. 1360podpísaný mier v Brétigny, ktorým Plantagenetovci uznali vládu Valoisovcov a získané lénne panstvá vo Francúzsku.

R. 1369 obnovené boje o zvrchovanosť nad lénami, 1370-1377 Angličania vytlačení takmer z celého Francúzska (okrem Bordeaux a Calais).

Za Karola VI. Milovaného pri oslabení francúzksej monarchie nová expanzia Angličanov, 1415 ich víťazstvo pri Azincourte, 1420 v Troyes podpísaná dohoda. Za Karola VII. postupne premena vojny na národný boj Francúzov (Jana z Arku), 1436 oslobodený Paríž, 1453 Bordeaux (čo sa považuje za koniec storočnej vojny), v 50. rokoch 15. stor. oslobodené celé francúzske územie okrem Normanských ostrovov a mesta Calias ( L715;683).